Naša obec s 335 obyvateľmi leží v kotline Belanských kopcov.
Prvá písomná zmienka o obci je listina kráľa Bela II. z roku 1138, kde sa obec uvádza ako majetok dömöšského prepošstva.
V rokoch 1247 a 1257 doklady spomínajú obec Belá, v ktorej okrem kapitulského majetku bol aj majetok kráľovnej. Kráľovná Alžbeta darovala polia Petrovi,
synovi Mikuláša Karvaja zrodu Zovard. V tomto období bola obec známa pod menom Boros Béla.
V roku 1367 kráľ Ľudovít Veľký daroval obec svojmu synovi Jáhoovi.
V roku 1434 kráľ Žigmund daroval obec Tomášovi Pogánytelkimu a Bálintovi ako uznanie za zásluhy v boji proti husitom.
Pri nasledujúcom súpise v rokoch 1531 a 1532 sa spomína aj Veľká Belá, ktorá za tureckej nadvlády bola spolu s ostatnými spomínanými časťami obce celkom zničená.
Nové záznamy o obci sa objavujú až v roku 1732, kedy obec patrila ostrihomskému podžupanovi Jozefovi Tersztyánszkymu.
V roku 1770 bola Belá majetkom zemepána Andrása Töröka, hlavného župana Oravskej župy.
V XIX. storočí dostal obec do vlastníctva Barón Anton Baldacci, pôvodom Korzičan, ktorý dal kaštieľ v obci rozšíriť.
Kaštieľ a k tomu prislúchajúce hospodárstvo sa stal od roku 1909 vlastníctvom rodiny Ullmannovcov.
Od roku 1939 bol vlastníkom veľkostatkár barón Juraj Ullmann, ktorý v októbri 1942 daroval celý majetok svojim trom deťom ( Juraj, Alžbeta, Peter).
